Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História

Poloha:

Ožďany sú malebnou dedinkou na juhu stredoslovenského kraja. Konkrétne ležia v juhozápadnej časti okresu Rimavská Sobota, medzi mestami Lučenec a Rimavská Sobota. Po pravej strane obce tečie potok Suchá a na západe dediny sa rozprestiera hora Býk. Ožďany patria s ich nadmorskou výškou 217 m.n.m medzi jednu z najnižšie položených obcí v okrese. Do katastra obce Ožďany patrí aj niekoľko okolitých osád vrátane Čiernej Lúky, Mlynárky, Antalky a Tehelne.

História:

Ožďany sú obec s bohatou históriou a prítomnosťou, ktorá nijako nezaostáva. O vzniku obce Ožďany nekolujú žiadne historky, ale je známe, že jej existencia siaha až do mladšej doby kamennej. V chotári obce boli nájdené kosti mamuta a tiež rôzne predmety z doby bronzovej. Pôvodná obec Ožďany (v minulosti nazývaná aj Oppidum či Osyan) sa nachádzala pod svahom hory Býk, kde je dodnes možné nájsť jej pozostatky v podobe základov niektorých stavieb.  Vraví sa, že obec sa prepadla a obyvatelia si za svoje nové bydlisko zvolili susednú obec Šarampó, ktorá sa nachádzala pod kaštieľom. Odvtedy Ožďany svoju pozíciu nezmenili.

Obyvateľstvo Oždian bolo v minulosti prevažne maďarské. Slováci sa väčšinou asimilovali a prevzali maďarský jazyk aj zvyky. Ich typický odev sa niesol v tmavých farbách a kroje neboli jeho súčasťou. Čo sa zamestnania týka, mnoho obyvateľov si na chleba zarábalo poľnohospodárstvom. Boli tu však aj remeselníci ako murári, hrnčiari či šičky.

Ožďany zohrávali úlohu pri mnohých bojoch a pociťovali prítomnosť oboch svetových vojen. V 15. storočí boli obývané husitmi, začiatkom 17. storočia dobité hajdúchmi a v roku 1678 napadnuté kurucmi pod vedením Imricha Tököliho. Rušné dni zažila obec v roku 1849, kedy cez ňu tiahli Rusi. Počas prvej svetovej vojny poskytovala ubytovanie poľským vojakom a v 1919 bola napadnutá boľševickou armádou.

Jednou z najvýznamnejších pamiatok Oždian je kaštieľ, ktorý je situovaný v strede dediny. Tento renesančný kaštieľ zo 14. storočia sa vypína na menšej vyvýšenine nad dedinou. Súčasťou kaštieľa bola rozsiahla knižnica, archív, obrazáreň a pôvabný park.  Staviteľom hradného kaštieľa a zároveň prvým zemepánom obce bola rodina Orlé. Kaštieľ neskôr prešiel rukami barónov, zemepánov a istý čas patril aj náboženskej inštitúcii. Za zmienku stojí obdobie od roku 1452 až 1460, kedy bol obsadený husitskými vojskami a jeho majiteľom sa stal Ján Jiskra z Brandýsa.  O nepoddajnosti kaštieľa svedčia aj vpády Turkov a Tatárov, boje kurucov a labancov a vpád boľševikov, ktoré kaštieľ pretrval.

Medzi významné pamiatky patria okrem iného aj kostoly, ktoré sa v obci nachádzajú. Keďže evanjelická viera bola v Ožďanoch oficiálne prijatá v roku 1545 vtedajším majiteľom kaštieľa Bakošom, ako prvý bol v Ožďanoch postavený evanjelický kostol. Jeho základy boli položené v 16. storočí nad budovou kaštieľa. Neskôr bol uprostred dediny postavený druhý evanjelický kostol, ktorého existencia siaha len do roku 1742, kedy ho uchvátil požiar. Výstavba tretieho a zároveň súčasného kostola sa začala v roku 1803 a bola ukončená v 1923.

História rímsko-katolíckeho kostola siaha do roku 1747, kedy bol postavený za pomoci Márie Terézie. V krypte kostola sa našli pozostatky zámožných rodín pôsobiacich v Ožďanoch a cennými sú aj maľby či oltár.

Dôležitú súčasť histórie Oždian tvoria školy. V dedine sa ich nachádzalo viac, od elementárnych ľudových škôl až po gymnázium. Najznámejšie bolo latinské lýceum ktoré sem bolo presťahované z Fiľakova v 18. storočí. Lýceum bolo veľmi populárne a pritiahlo žiakov z ďalekého okolia. Okrem slávnych absolventov medzi ktorých patrili aj Chalupka, Botto, Francisci-Rimavský či Palkovič bolo lýceum zaujímavé aj sedemstupňovou klasifikačnou stupnicou - výborný, prvotriedny výborný, prvý z lepších, prvotriedny, prvotriedny stredný, prvotriedny posledný, druhotriedny. V roku 1851 bolo toto gymnázium zlúčené s rimavskosobotským evanjelickým gymnáziom a dá sa povedať, že Ožďany tým utrpeli určitú stratu.

Oždianska legenda: Najznámejšou legendou dediny je príbeh o Júlii Korponayovej známej ako Levočská biela pani. Bola to dcéra Žigmunda Géczyho – plukovníka telesnej stráže Imricha Tököliho. Jej manželom sa stal Ján Korponay, ktorý bol v čase stavovského povstania na cisárovej strane, no kvôli Júlii prešiel na stranu kurucov. Majetok Korponayovcov bol kvôli tomuto skonfiškovaný a v snahe získať ho späť sa Júlia mala stať cisárovou špiónkou. Legenda hovorí, že šla do Levoče, kde sa stala milenkou kuruckého kapitána aby následne dávala informácie cisárovi a vpustila dnu nepriateľské vojská mestskou bránou. Legenda tiež hovorila, že jej pozostatky boli uložené v krypte Oždianskeho rímsko-katolíckeho kaštieľa, historici však zistili, že bola uväznená v Gyori a 25. septembra 1714 popravená na námestí. Pochovaná bola na tamojšom cintoríne. Údajná zrada Levočskej bielej pani sa taktiež ukázala ako lož a jej meno bolo očistené.

Dôkazom, že Ožďany nezaspali sú mnohé podujatia, ktoré sa v dedine konajú. Najvychýrenejšími sú Oždianske serpentíny, ktoré sa konajú od roku 2010. Početné zákruty sa každý rok postarajú o zážitok divákom rovnako ako aj jazdcom. Ďalšou nezanedbateľnou akciou je Oždiansky guľáš – súťaž vo varení guľášu, kde si prídu na svoje všetci gurmáni.

Toto všetko a ešte omnoho viac skrývajú Ožďany - malá obec s veľkou históriou.

 

Autor: Daniela Varechová

Vypracované v rámci projektu DofE.


 

dnes je: 19.11.2017

meniny má: Alžbeta

webygroup
ÚvodÚvodná stránka